Odštepný závod Levice zaberá južnú časť Slovenska na rozhraní regiónov Tekova a Hontu. Západnú časť teritória tvoria výbežky Podunajskej nížiny s alúviom Hrona a časť Pohronskej pahorkatiny. Východnú časť tvorí Ipeľská pahorkatina a časť Krupinskej planiny. Na severe sa dvíhajú južné svahy štiavnických vrchov. Obhospodaruje 35 tis. ha lesa, z čoho takmer polovica je vo vlastníctve štátu. Pre nízku lesnatosť územia katastrálna výmera presahuje 200 tis. ha. Odštepný závod užíva lesy v lesných hospodárskych celkoch Devičany, Bohunice, Čifáre, Levice, Šahy a Plášťovce. Hlavnými drevinami porastov odštepného závodu sú dub, dub cerový a agát. Menej je zastúpený buk a hrab. Ihličnaté dreviny, zväčša borovica, cenné listnáče, topoľ, jelša a iné sa vyskytujú len zriedka aj keď v niektorých porastoch prevládajú. Závod ťaží ročne približne 100 tis. m³ dreva. Správa drevárskej výroby ročne spracuje 10 tis. m3 prevažne dubového, a agátového dreva, z ktorého vyrába parketové a nábytkárske prírezy. Do regiónu zavádza využívanie biomasy a drevnej štiepky na energetické účely OZ Levice obhospodaruje 6 režijných poľovných revírov s celkovou výmerou 18,5 tis. ha. Rozdielne prírodné podmienky v revíroch ich predurčujú na chov rôznych druhov zveri. Hoci dobré výsledky dosahujeme v chove danielej i srnčej zveri, pýchou našich revírov je zver jelenia, muflonia a diviačia. OZ obhospodaruje aj 3 bažantnice s ročným lovom cca 25 tis. bažantov.

Prirodzenou obnovou ako biologickou racionalizáciu v lese sa snažíme obnoviť autochtónne a kvalitné materské porasty. Mladý porast vzniká pod ochranou materského porastu. Prirodzená obnova si vyžaduje opatrnú ťažbu materského porastu, aby nedošlo k stratám na následnom poraste. Zabezpečenie prirodzenej obnovy má taktiež za cieľ znížiť náklady na pestovanie lesa, hlavne na zalesňovanie.

Výzvy pre lesný závod na zavedenie inovácie pochádzali z nových ekologických trendov v obhospodarovaní lesov v rámci prírode blízkeho obhospodarovania lesov a hlavne z možnosti šetrenia prevádzkových nákladov pestovnej činnosti.

S myšlienkou prišli vedúci pracovníci lesného závodu, ktorí sa zaujímali o koncepty prírode blízkeho lesného hospodárstva a boli nútení k racionalizácii v pestovnej činnosti.Cieľom inovácie v rámci odštepného závodu bolo zvýšenie rentability výroby dreva na lesnom závode.

Zhodnotenie

Ekonomický prínos

• zlepšenie rentability lesnej výroby,
• zníženie nákladov na pestovnú činnosť z 20 mil. na 8 mil. Sk v období 1993–2002 pri súčasnom náraste cien vstupov počas transformačného obdobia národného hospodárstva – aj pri zohľadnení reprivatizácie lesov veľmi dobrý výsledok racionalizácie,

Vedľajšie prínosy:

• ekologizácia lesnej výroby a propagácia prírode blízkeho hospodárenia v lese.

Problematické situácie pramenili z potreby presviedčať pracovníkov v rámci lesného závodu o výhodnosti zvyšovania prirodzenej obnovy a prírode blízkeho hospodárenia v lese, z nezáujmu štátnych inštitúcií o prirodzenú obnovu ako o investíciu do ekológie lesa a zo situácie, že dotácie sa poskytovali hlavne na umelú obnovu a len čiastočne na prirodzenú obnovu. Ako významná prekážka sa ukázala aj potreba presvedčiť štátnu správu lesného hospodárstva o poskytovaní výnimiek zo zákonných predpisov a predpisov lesného hospodárskeho plánu, hlavne na skrátenie rubných dôb v agátových porastoch tak, aby sa maximálne využila prirodzená obnova. Za najviac limitujúci faktor pri tomto type inovácie sa považuje chýbajúca štátna podporná politika pri zavádzaní prírode blízkeho hospodárenia v lese.

Výzva do budúcnosti vyplývajúca z tohto príkladu znie: zmeniť lesníka z vykonávača predpisov na človeka mysliaceho a samostatnejšie sa rozhodujúceho pri využívaní biologickej racionalizácie v lesnom hospodárstve – v slovenskom lesnom hospodárstve príliš byrokratické predpisy.

Záver

Racionalizácia lesnej výroby s využitím biologických procesov patrí k tradičným technologickým inováciám. Možnosti úspor nákladov v pestovnej činnosti sú pomerne vysoké. Zavádzanie tejto inovácie a inovačný proces boli uskutočnené na podnikovej a personálnej úrovni s veľkou podporou lesníckych vzdelávacích a výskumných inštitúcií (LVU a LF TU). Kritika zaznela na prísnu slovenskú lesnícku legislatívu a lesnícke plánovanie, lebo bolo potrebné žiadať o výnimky pre obnovné postupy a bola vznesená požiadavka na viac voľnosti pri rozhodovaní lesného hospodára smerom k prírode blízkemu obhospodarovaniu lesov. Ďalej bola pertraktovaná lesnícka dotačná politika, ktorá je zameraná skôr na konzervatívne ako prírode blízke hospodárstvo.