Odštepný závod Levice zaberá južnú časť Slovenska na rozhraní regiónov Tekova a Hontu. Západnú časť teritória tvoria výbežky Podunajskej nížiny s alúviom Hrona a časť Pohronskej pahorkatiny. Východnú časť tvorí Ipeľská pahorkatina a časť Krupinskej planiny. Na severe sa dvíhajú južné svahy štiavnických vrchov. Obhospodaruje 35 tis. ha lesa, z čoho takmer polovica je vo vlastníctve štátu. Pre nízku lesnatosť územia katastrálna výmera presahuje 200 tis. ha. Hlavnými drevinami porastov odštepného závodu sú dub, dub cerový a agát. Menej je zastúpený buk a hrab. Ihličnaté dreviny, zväčša borovica, cenné listnáče, topoľ, jelša a iné sa vyskytujú len zriedka aj keď v niektorých porastoch prevládajú. Závod ťaží ročne približne 100 tis. m³ dreva. Správa drevárskej výroby ročne spracuje 10 tis. m³ prevažne dubového a agátového dreva, z ktorého vyrába parketové a nábytkárske prírezy.

Výzvy pre zavedenie novej výroby v odštepnom závode spočívali :
- v sledovaní nových trendov vo využívaní bioenergie a energetickej štiepky v západnej Európe a u najbližších susedov (Rakúsko, Maďarsko),
- v sledovaní prognóz vývoja spotreby a liberalizácie cien ostatných energií (liberalizácia cien plynu a elektrickej energie, zmena daňového zaťaženia energií – zvyšovanie spotrebných daní),
- v sledovaní prognóz využívania bionergie ako ekologicky prijateľnej alternatívy,
- v hľadaní nových perspektívnych trhov pre vlastnú produkciu dreva, keďže začiatkom 90. rokov chýbali na Slovensku kapacity na spracovanie tvrdého listnatého vlákninového dreva nižšej kvality,
- v tlaku na racionalizáciu a šetrenie prevádzkových nákladov.

Ako sa zrodila myšlienka realizovať inováciu?
- v roku 1993 bol zaznamenaný prvý dopyt z Maďarska po energetickej štiepke a odštepný závod uskutočnil prvé menšie investície do menších štiepkovacích strojov,
- vedenie odštepného závodu vypracovalo dlhodobý zámer iniciovať vytvorenie trhu s energetickou štiepkou v okolí lesného závodu, ktorý si vyžadoval:
- vysoké investície do štiepkovacích strojov,
- vysoké investície do rekonštrukcie a obstarania nových kotolní í vhodných na spaľovanie energetickej štiepky

Cieľom inovácie v rámci odštepného závodu bolo zvýšenie rentability výroby.
Problematické situácie pramenili z potreby presviedčať riaditeľstvo lesného podniku o výhodnosti investície a potencionálnych odberateľov o investíciách do spaľovní energetickej štiepky. Z nezáujmu štátnych inštitúcií o investície do ekologickej energie a chýbajúce podporné programy. Ďalej z potrieb zmeny zákonných predpisov alebo poskytnutia výnimiek na možnosť skrátenia rubných dôb v agátových porastoch a požiaru štiepkovača v roku 2001.

Zhodnotenie:

Priamy ekonomický prínos:
- zlepšenie rentability lesnej výroby na základe vysoko rentabilnej investície do štiepkovacieho stroja,
- ceny štiepky vyššie ako ceny vlákniny pri rovnakých výrobných nákladoch,
- spracovanie časti nehrúbia (do 7 cm) v dendromase a tým zvýšenie produkcie,
- kratšie dopravné vzdialenosti v porovnaní s vlákninou,
- dlhodobé zabezpečenie odbytu na rastúcom trhu.

Nepriame prínosy:
- zlepšenie hygieny v porastoch a tým zníženie nákladov na ochranu lesa,
- zníženie emisií škodlivín v SEZ, a. s., Tlmače,
- diseminácia poznatkov o energetickom využívaní biomasy pomocou seminárov v spolupráci so štátnou správou lesného hospodárstva a lesníckym výskumom v rámci štátneho podniku a lesného hospodárstva Slovenskej republiky.

Za hlavné podporné faktory pri vzniku a realizácii tejto inovácie možno považovať afinitu závodu k podstúpeniu ekonomického rizika a schopnosť SEZ, a. s., Tlmače vybudovať splyňovaciu kotolňu na energetickú štiepku. Ako limitujúce faktory vystupujú neexistencia štátnej podpornej politiky pri získavaní bioenergie a finančná náročnosť vstupnej investície.

Záver

Tento príklad poukazuje na veľký trhový potenciál využívania biomasy na energetické účely. V SR môžeme trh s energetickou štiepkou hodnotiť ako zatiaľ málo rozvinutý, alebo rozvinutý v niektorých regiónoch, ale môžeme predpokladať vysoký rozvojový potenciál tohto trhu v budúcnosti.